Zážitkové učenie: Prečo sa deti najlepšie učia tým, čo môžu samy zažiť

Predstavte si dve deti.

Prvé dostane pracovný list s obrázkom rastliny. Dozvie sa, že rastlina potrebuje pôdu, vodu, svetlo a teplo.Druhé dostane semienko, kvetináč a zeminu. Semienko zasadí, zaleje a niekoľko dní čaká. Pozoruje prvý výhonok, sleduje, ako sa rastlina mení, a zisťuje, čo sa stane, keď jej chýba voda alebo svetlo. Obe deti sa učia o rastlinách.

Učia sa však rovnakým spôsobom?

Práve v tomto rozdiele sa ukrýva podstata zážitkového učenia. Malé dieťa totiž nepotrebuje svet iba vysvetľovať. Potrebuje ho vidieť, chytiť, skúmať, porovnávať, skúšať, pýtať sa – a niekedy sa aj pomýliť. Preto môže kvalitné učenie v materskej škole vyzerať úplne inak, než si pod slovom „učenie“ predstavujeme my dospelí.

Keď učenie vôbec nevyzerá ako učenie

Dieťa stojí pri stole, ruky má od zeminy a snaží sa dostať malé semienko do kvetináča. Čo vidíme? Možno jednoducho dieťa, ktoré sadí rastlinku. Pedagóg však môže vidieť oveľa viac. Dieťa si precvičuje jemnú motoriku pri manipulácii so semienkom. Spoznáva vlastnosti prírodných materiálov. Učí sa nové slová. Porovnáva veľkosť semien. Počíta ich. Premýšľa, čo rastlina potrebuje na život. Sleduje zmenu v čase. Musí si zapamätať, že ju treba poliať. Čaká na výsledok. A keď o niekoľko dní zbadá prvý zelený výhonok, získava odpoveď na otázku, ktorú predtým poznalo iba teoreticky. Z jedinej dobre pripravenej aktivity sa tak môže stať prírodovedné, jazykové, matematické, motorické aj sociálne učenie zároveň.

Presne na tomto princípe je postavené kvalitné zážitkové učenie.

Čo vlastne znamená zážitkové učenie?

Zážitkové učenie nie je synonymom pre zábavu. A neznamená ani to, že deťom musíme každý deň pripraviť veľkolepú atrakciu. Podstatou je aktívna skúsenosť dieťaťa. Namiesto toho, aby bolo iba pasívnym prijímateľom informácie, stáva sa účastníkom procesu. Manipuluje, skúma, pozoruje, hľadá riešenie, komunikuje s ostatnými a prepája novú skúsenosť s tým, čo už pozná. Veľmi blízko k tomu má aj bádateľské učenie. Pedagóg pri ňom nemusí dieťaťu okamžite oznámiť správnu odpoveď.

Namiesto:

„Ľad sa v teple roztopí.“ sa môže opýtať: „Čo myslíš, čo sa stane s touto kockou ľadu, keď ju necháme na stole?“ A potom: „Ako by sme to mohli zistiť?“

Rozdiel je zásadný. V prvom prípade dieťa dostalo informáciu. V druhom prípade vytvorilo predpoklad, pozorovalo jav a následne si svoju predstavu overilo. Takéto učenie podporuje zvedavosť, schopnosť premýšľať v súvislostiach a prirodzenú potrebu dieťaťa objavovať svet.

Prečo je vlastná skúsenosť v predškolskom veku taká dôležitá?

Malé deti sa prirodzene učia aktívne. Dotýkajú sa predmetov. Rozoberajú ich. Stavajú. Presýpajú. Nalievajú. Opakujú rovnaký pokus desaťkrát. Pýtajú sa „prečo?“. Napodobňujú dospelých a skúšajú, čo sa stane, keď urobia niečo inak. Nie je to náhoda. Hra a aktívne objavovanie patria medzi základné spôsoby učenia v ranom detstve. Dieťa pri nich prepája poznávanie s pohybom, jazykom, emóciami a sociálnou interakciou. Zároveň získava okamžitú spätnú väzbu. Postavilo vežu príliš vysoko? Spadla. Čo môže urobiť inak? Použiť väčšie kocky naspodku? Postaviť širšiu základňu? Skúsiť menej poschodí? Dieťa práve rieši problém. Nemusíme mu pritom povedať: „Teraz rozvíjame tvoje logické myslenie.“ Jednoducho sa hrá.

Hra nie je prestávka od učenia

Toto je jeden z najväčších rozdielov medzi spôsobom učenia dospelého a malého dieťaťa. Dospelý si často predstavuje: učenie = sedím a niekto ma niečo učí a hra = voľný čas V predškolskom veku však takéto striktné rozdelenie nefunguje. Predstavme si skupinu detí, ktorá sa hrá na reštauráciu. Jedno je kuchár, druhé čašník, ďalšie zákazník. Na prvý pohľad sa iba hrajú. V skutočnosti si musia rozdeliť úlohy, dohodnúť pravidlá, komunikovať, počkať, kým druhý dohovorí, riešiť nezhodu, používať nové slová, pamätať si postupnosť činností a pracovať so symbolickou predstavou – napríklad že drevená kocka je teraz koláč. Rozvíjajú jazykové schopnosti, sociálne kompetencie, predstavivosť, plánovanie aj sebareguláciu – teda schopnosť postupne riadiť svoje správanie a emócie. Kvalitná hra preto nie je prestávkou medzi „skutočnými“ vzdelávacími aktivitami. Môže byť samotným učením.

Jedna aktivita môže rozvíjať množstvo schopností naraz

Predškolské vzdelávanie nemusí fungovať ako séria oddelených predmetov. Pozrime sa na jednoduchý príklad. Deti dostanú úlohu postaviť z LEGO alebo inej stavebnice most, po ktorom musí prejsť malé autíčko. Čo sa pri tom učia?

Matematika a priestorové myslenie:
porovnávajú veľkosť, dĺžku, výšku, počet dielikov a priestorové vzťahy.

Technické myslenie:
zisťujú, prečo jedna konštrukcia drží a iná spadne.

Riešenie problémov:
prvý návrh nemusí fungovať, takže ho musia upraviť.

Jazyk:
vysvetľujú svoj nápad a pomenúvajú jednotlivé časti.

Sociálne schopnosti:
ak pracujú spoločne, musia sa dohodnúť, rozdeliť si úlohy a niekedy ustúpiť.

Vytrvalosť:
neúspešný prvý pokus neznamená koniec aktivity.

Jedna úloha. Množstvo rozvíjaných kompetencií. Práve preto sa pri hodnotení kvalitného programu materskej školy neoplatí pozerať iba na to, koľko rôznych aktivít škôlka ponúka. Dôležitejšie je, ako sú tieto aktivity pedagogicky premyslené.

Dovoľme deťom nepoznať odpoveď

Dospelí majú prirodzenú tendenciu deťom pomáhať. A často pomáhame veľmi rýchlo. Dieťa nevie niečo postaviť – ukážeme mu ako. Nevie odpoveď – povieme mu ju. Urobí chybu – opravíme ho. Lenže práve chvíľa medzi „neviem“ a „už som na to prišiel“ môže byť veľmi hodnotným priestorom pre učenie. Pedagóg môže namiesto hotového riešenia položiť otázku:„Čo by sme mohli skúsiť?“ …„Prečo si myslíš, že to spadlo?“ … „Čo by sa stalo, keby sme pridali viac vody?“ … „Existuje ešte iný spôsob?“

Dieťa sa tak neučí iba správnu odpoveď. Učí sa premýšľať, vytvárať hypotézu, skúšať riešenia a pracovať s chybou. A chyba prestáva byť niečím, čo treba za každú cenu odstrániť. Stáva sa informáciou: Takto to nefungovalo. Čo môžem skúsiť teraz? To je schopnosť, ktorú bude dieťa potrebovať ďaleko za hranicami materskej školy.

Zážitok bez pedagogického zámeru ešte nie je zážitkové učenie

Toto rozlíšenie považujeme za veľmi dôležité. Výlet, experiment alebo workshop môže byť krásnym zážitkom. Samotná atraktivita aktivity však ešte automaticky neznamená kvalitné vzdelávanie. Rozdiel vytvára pedagogický zámer. Čo chceme, aby dieťa pozorovalo? Aké otázky mu položíme? Na čo môže prísť samo? Ako aktivitu prepojíme s tým, čo už pozná? Budeme sa k skúsenosti vracať aj nasledujúci deň? Dokáže dieťa nový poznatok použiť v inej situácii? Napríklad návšteva ZOO nemusí byť iba výletom.

Pred návštevou môžu deti skúmať, kde jednotlivé zvieratá žijú. V ZOO ich pozorujú, porovnávajú spôsob pohybu, potravu či prostredie. Po návrate môžu svoje pozorovania nakresliť, roztriediť zvieratá podľa rôznych znakov alebo vytvoriť spoločný projekt. Z jedného zážitku tak vznikne séria navzájom prepojených skúseností. Nie je teda rozhodujúce iba to, čo škôlka s deťmi robí. Dôležité je, čo sa prostredníctvom toho deti učia.

Viac aktivít automaticky neznamená lepšie vzdelávanie

Pri výbere materskej školy je veľmi jednoduché porovnávať zoznamy. Koľko má škôlka krúžkov? Koľko workshopov? Koľko výletov? Koľko pracovných zošitov? Koľko výrobkov prinesie dieťa za mesiac domov? Tieto informácie môžu byť zaujímavé, ale samy osebe o kvalite pedagogického procesu veľa nehovoria. Dieťa nemusí každý deň priniesť domov hotový výrobok, aby sa niečo naučilo.

Výsledkom kvalitného učenia môže byť aj to, že:

● položilo novú otázku,

● samo prišlo na riešenie,

● dokázalo vysvetliť, prečo sa niečo stalo,

● použilo nový pojem,

● vydržalo pri náročnejšej úlohe,

● pomohlo kamarátovi,

● zmenilo stratégiu, keď prvý pokus nevyšiel,

● alebo prenieslo poznatok z jednej situácie do druhej.

Tieto výsledky sa fotografujú oveľa horšie ako pekný výrobok. Pre vývin dieťaťa však môžu byť podstatnejšie.

Ako vyzerá zážitkové učenie v Happy-Time?

Zážitkové učenie nie je v Happy-Time samostatný krúžok. Je jedným z princípov, ktoré využívame vo výchovno-vzdelávacom procese. Náš školský vzdelávací program prepája zážitkové učenie s bádateľskými, manipulačnými, kooperatívnymi, pohybovými a tvorivými činnosťami. Keď sa napríklad venujeme téme „Od semienka k rastlinke“, deti sa o rastlinách iba nerozprávajú. Sadia semienka, zalievajú ich, pozorujú klíčenie a rast a skúmajú význam vody, pôdy či svetla. Pri téme vody môžu pozorovať jej vlastnosti a experimentovať s rôznymi skupenstvami. Pri poznávaní ľudského tela využívame zmyslové a manipulačné aktivity. Pri environmentálnych témach deti pracujú s prírodninami, sadia a starajú sa o rastliny. Konštruktívne úlohy zase rozvíjajú priestorové, technické a logické myslenie. Dôležitou súčasťou sú aj výlety, návštevy, dramatizácia, pohybové aktivity a kontakt s reálnym prostredím. Cieľom nie je zaplniť deťom každý deň čo najväčším množstvom programu. Cieľom je vytvárať situácie, v ktorých dieťa nie je iba poslucháčom, ale aktívnym účastníkom vlastného učenia.

Ako rodič spozná, že sa jeho dieťa skutočne učí?

Niekedy veľmi jednoducho. Dieťa začne doma používať slovo, ktoré ste ho predtým nepočuli povedať. Pri prechádzke sa zastaví a vysvetlí vám, prečo má strom korene. Pri varení chce zistiť, čo sa rozpustí vo vode. Postaví vežu, tá spadne a namiesto odchodu povie: „Skúsim to inak.“ Začne sa pýtať. Prečo? Ako? Čo by sa stalo, keby…? A práve tieto otázky sú veľmi dobrým signálom. Pretože cieľom kvalitného predprimárneho vzdelávania nie je naplniť dieťa čo najväčším množstvom informácií. Je ním aj niečo oveľa dôležitejšie:podporiť jeho prirodzenú zvedavosť a chuť prichádzať veciam na koreň.

Deti nepotrebujú poznať všetky odpovede. Potrebujú mať chuť ich hľadať.

Predškolské obdobie je plné otázok. Prečo prší? Kam zmizne ľad? Ako vyrastie strom zo semienka? Prečo loď pláva? Ako sa dostane motýľ z húsenice? Pre dospelého sú to možno jednoduché otázky. Pre dieťa sú začiatkom objavovania sveta. A práve tu môže materská škola urobiť veľký rozdiel. Môže dieťaťu povedať odpoveď. Alebo mu môže pomôcť objaviť ju.

V Happy-Time sa snažíme vytvárať prostredie, v ktorom majú deti priestor pýtať sa, skúmať, experimentovať, tvoriť a učiť sa prostredníctvom vlastnej skúsenosti.

Ak chcete vidieť, ako takýto deň vyzerá v praxi, radi vás privítame osobne. Ukážeme vám naše priestory, spôsob práce aj to, ako prepájame hru, zážitok a vzdelávanie do každodenného života detí.